Bože, ty veľký Tvorca časov

(Omšová k sv. Cyrilovi a Metodovi)

 

1.  (Vstup)

Bože, ty veľký Tvorca časov dávnych,

modlitbu počuj národa malého.

Mal život ťažký, mal praotcov slávnych,

má teba, svojho Boha jediného.

Pre vieru otcov, pre ich život ťažký

zmiluj sa a daj synom viacej lásky.

 

2.  (Glória)

Vďaka ti za ten dar časov pradávnych,

za radostnú zvesť bratov zo Solúna,

čo rozoznela v krajoch týchto krásnych

pieseň na slávu Boha – Hospodina.

Nech sa ti za to večná vďaka vzdáva,

sláva ti, Bože, na výsostiach sláva!

 

3.  (Krédo)

Aká to bola vtedy doba krásna,

keď svätý Cyril hlásal slovom novým,

že Boh je Slovo a že Boh je Láska,

a národ sa zval ľudom Metodovým.

Pre radosť, ktorá ovládla zem celú,

posilni, Bože, našu malú vieru.

 

4.  (Obetovanie)

Keď po prvý raz kľakol slovenský ľud

pred oltár svojho Boha všemocného,

by plody zeme a práce jeho rúk

stali sa chlebom života večného,

v zázraku lásky spojilo sa všetko, –

vráť, Bože, deťom vieru dávnych predkov.

 

5.  (Záver)

Naplň, ó Bože, Cyrilovu záveť,

zveľaďuj Cirkev množstvom svojich svätých,

jednotou ducha tento národ zanieť,

výborným ľudom urob jeho deti.

Prikry ho, Pane, krídel svojich krovom,

zveľaďuj lásku v rode Metodovom.

 

(Nápev: Bože, čos' ráčil)