VELEBÍ ŤA, DUŠA MOJA

(Omšová mariánska)

 

1.  (Vstup)

Velebí ťa duša moja, Pane môj a Bože môj!

Žiadne ústa nevyslovia, koľko lásky bolo v tom,

že si zhliadol na pokoru služobnice Márie,

– blaženou ju volať budú všetky generácie.

 

R/.

Mária, ó Mária, – láska sa ti zjavila!

Daj nám viac ochoty milovať tak ako ty!

 

2.  (Glória)

Sláva, na výsostiach sláva! Nová pieseň svetom znie.

Náš Boh dieťaťom sa stáva našej sestry Márie.

Zemi tejto ubolenej nesie nové nádeje.

Bohu sláva za tento deň, za toto narodenie!  –  R/.

 

3.  (Krédo)

Šťastná, že si uverila, čo ti anjel zvestoval.

Splnila sa v tebe celá radostná zvesť Kristova.

Čistá láska prekonala čiernu smrť umierania.

Nauč veriť, nauč dúfať, nauč nás žiť, Mária.  –  R/.

 

4.  (Obetovanie)

Plody práce, plody zeme i plod tvojho života

v jednej láske zjednotené ako jedna obeta

nech vystúpia, Matka Pána, k trónu Boha večného,

nech naša Zem, nech Zem hriešna nájde milosť u neho!  –  R/.

 

5.  (Prijímanie)

Tajomstvo Tela a Krvi, čo sa v tebe počalo,

je tu v chlebe na oltári ako Kristovo Telo.

V jednej láske v tomto chlebe budeme s ním spojení.

Vinieme sa, Matka, k tebe, nehodní sme, nehodní.  –  R/.

 

6.

Nebo znížilo sa k Zemi: „Ty moja milovaná!"

„Ty si môj Boh, môj jediný!" – Zem mu odpovedala

srdcom, slovom najkrásnejšej svojej dcéry Márie.

Od všetkých nás prijmi, Bože, toto lásky vyznanie!  –  R/.

 

(Nápev: K nebesiam dnes zaleť pieseň)