Osobnosť P. Jozefa Porubčana

 

P. Jozef Porubčan svojím chápaním evanjelia, dávaním duchovných cvičení, svojím kňazským pôsobením i písaným slovom ovplyvnil životy tisícov ľudí našej doby.

Jeho život ako rehoľného kňaza, exercitátora, duchovného spisovateľa, vyzýva k tomu, aby sa hlbšie preskúmalo duchovné bohatstvo, ktoré v sebe celá jeho osobnosť a jeho dielo ukrýva. Všetko, čo prežil a vytvoril, je úzko späté a len ťažko sa dá oddeliť jeho kňazské a pastoračné pôsobenie od exercičnej činnosti a od spisovateľského diela.

Vzhľadom na jeho osobnú duchovnú formáciu v Spoločnosti Ježišovej, v reholi, ktorá má jedno z popredných poslaní dávanie duchovných cvičení, vplyvom situácie, ktorá sa vytvorila násilným zákrokom štátnej moci proti reholiam v apríli 1950, že musel pôsobiť ako kňaz tajne, najvýraznejšou formou apoštolátu, ktorá mala vplyv na ľudí, bolo dávanie duchovných cvičení. V tomto patrí P. Jozef Porubčan medzi popredné osobnosti na Slovensku. Bol formovaný ignaciánskou spiritualitou, duchovnými cvičeniami sv. Ignáca, prírodovedeckou a teologickou víziou P. Pierra Teilharda de Chardin a vynikal v úsilí hľadať pravdu o Bohu, o človeku i o svete, poznať evanjelium a žiť podľa neho. O to sa usiloval celý život.


 

P. Jozef Porubčan bol výnimočným človekom. Jeho osobitosť bola v tom, že objavil lásku ako základný prejav bytia a života, či skôr život sám v celovesmírnom vývoji, ako aj v evanjeliu Ježiša Krista. Cez lásku vnímal celý vesmír, ľudskú spoločnosť, Cirkev, Boha i človeka, všetko. Vo všetkom cítil dotyk Božej lásky, ktorá všetko tvorí a všetkému dáva zmysel, a v ktorej sa všetko dovršuje. V nej videl jedinú cestu pokroku ľudstva. Vo vzájomnej láske, akej nás učil Ježiš, videl najväčšiu evanjelizačnú silu Cirkvi aj našich čias.

Svojou srdečnou, nefalšovanou ľudskou láskou prekvapoval najmä tých, ktorí v ňom hľadali „chladného či prísneho jezuitského rehoľníka". Bol tvorivý ako Kristov kňaz, ako Ježišov spoločník, verný syn sv. Ignáca, ktorý aj počas rokov náboženskej neslobody žil a učil nás žiť Ježišovo evanjelium takým spôsobom, aký možno žiť v ktorejkoľvek spoločenskej situácii. Miloval Ježiša Krista a túžil ho milovať stále viac.

Osobne sa považoval za malého človeka, preto nemohol byť nebezpečný pre orgány ŠtB. Cítil sa byť človekom slabým, ktorý nemohol byť mučeníkom. Ale bol si vedomý toho, že Boh mu dal dar, či schopnosť, aby objavil lásku ako najvyššiu silu pôsobiacu v celom vesmíre, ktorú vložil do neho Stvoriteľ, v ktorej bolo všetko stvorené a v ktorej bude raz všetko zjednotené. Vedel, že Boh mu dal do srdca veľkú túžbu porozumieť jeho Slovu.

Nájsť čistý zmysel pre pravdu a pre čistotu lásky – to je testament jeho života – taký aktuálny a potrebný pre každého z nás, ak má pre nás byť Boh Bohom, človek človekom, pravda pravdou, láska láskou, život životom. Často hovorieval, že Ježišovo prikázanie lásky je pre jedných príliš jednoduché, aby sa ním zaoberali, pre druhých príliš ťažké, aby ho uskutočňovali. On však v ňom objavil jedinú šancu a jediný smer, ktorým sa môže uberať život človeka.

P. Jozef Porubčan bol pre kňazov ešte počas totality nielen osobným priateľom, ale aj tvorcom katechizmov pre všetky ročníky základnej školy, autorom nádherných textov mnohých náboženských piesní, básní, či privítacích príhovorov na liturgické slávnosti.

Delil sa s nami o to, čo z Kristovho evanjelia premodlil, premeditoval, prekontemploval, nie menej však prežil, či pretrpel. Túžil, aby sme všetko videli z toho miesta a takým spôsobom, ako mu to dával vidieť Boží Duch a láska Ježišovho evanjelia. Túto lásku nikto a nič neprekoná, tá nikdy nepominie. Tomuto Bohu a jeho láske uveril, pre neho žil, pracoval, trpel i zomieral, zostal mu verný až po svoje „Dokonané je!". Pán mu ho doprial vysloviť práve uprostred duchovných cvičení, ktoré dával.

 

© P. Ján Revák SJ