Vedľa kríža Matka stála
(Ku krížovej ceste)
1.
Vedľa kríža Matka stála, Matka Boha, Matka Kráľa,
na smrť odsúdeného.
2.
Pre človeka vinu ťažkú na kríž odsúdili lásku,
pre môj hriech, ach, Bože môj.
3.
Zachvelo sa celé telo, keď na plece kleslo drevo,
priťažký je tento kríž.
4.
Kríž je ťažký, niet naň sily, kolená sa podlomili,
padol, len čo vykročil.
5.
Do tmy čiernej nenávisti lúč zažiaril lásky čistý,
Matku stretol – Máriu.
6.
Šimon musí vypomáhať, aby vládal božský náš brat
s krížom na Kalváriu
7.
Tvár špinavú blatom, krvou, utrela mu šatkou bielou
Veronika. Vďaka ti.
8.
Zas tá hrozná slabosť, závrat, nevládze už ďalej kráčať,
padol potom zaliaty.
9.
Plačú ženy. – Plačte veľmi nad sebou, svojimi deťmi.
Deň pravdy sa priblížil.
10.
Od vrcholu krokov pár len ako mŕtvy padol na zem.
Ako mŕtvy tu leží.
11.
Šaty postŕhali z tela, s hrôzou uzrela Zem celá
telo Tvorcu krvavé.
12.
Pribili mu na kríž dlane, zmilujže sa, Kriste Pane,
pre tie rany boľavé.
13.
Odpusť im, ach, odpusť, Bože, viac milovať nik nemôže.
Zomrel, dokonané je.
14.
Klesol Matke v náruč mŕtvy, dušu drása smútok mĺkvy.
Ako ho len miluje!
15.
Leží v hrobe, skale chladnej. Príď, jediná žitia nádej!
Všetko tvorstvo čaká ťa.
16.
Nech tajomstvo tvojho kríža zjaví nám, že dni sa blížia,
dni nového života.
(Nápev: Stála Matka bolestivá)