Spisovateľská činnosť P. Jozefa Porubčana
- Evolúcia a láska / Evanjelium, človek, vesmír
- Tzv. "čierna kniha"
- Svedectvo pravde
- Myšlienky na každý deň
- Apokalypsa
- Tajomný muž z iného sveta
- Povedal nám to Boh, povedala nám to jeho Cirkev
- Verím
- Krížové cesty
- Z mojej služby
- Z kostolnej nástenky
- Duchovné cvičenia
- Meditácie a prednášky na kňazské rekolekcie
- Amici in Domino
- Rozprávanie o exercíciách
- Hľadať znamená modliť sa
- Človek ako chlieb
- Starnúť a mať z toho radosť
- Jozef Porubčan SJ odpovedá
- Európan na križovatke dejín a života
- Desatoro
- Páter Porubčan - človek, ktorý nás mal rád
I. DO ROKU 1990
♦ Evolúcia a láska / Evanjelium, človek, vesmír
Prvá kniha, ktorú P. Jozef Porubčan napísal „vlastnou rukou", mala titul EVOLÚCIA A LÁSKA. Dokončil ju v r. 1976, keď bol kaplánom v Považskej Bystrici. V tejto knihe hľadal svoj prístup a odpoveď na otázky, ktoré mu kládlo evanjelium, ale aj samotný život. Bol inšpirovaný aj dielom P. Teilharda de Chardin. Čitateľom ponúkal – ako sám napísal – „nielen zvedavé čítanie, ale vážnu, náročnú prácu", ktorá si vyžadovala postupne prečítať takmer celé evanjelium.
Prvé exempláre knihy boli formátu A4, písané na písacom stroji, viazané v tvrdej väzbe. Kniha prešla kvalitnou jazykovou úpravou a z tohto hľadiska bola pripravená do tlače. V skutočnosti však v takejto podobe nikdy nevyšla tlačou. Bola rozširovaná mnohonásobným prepisovaním na stroji. Autor sa k nej vrátil v r. 1992, keď sa zotavoval po druhom infarkte. Celú knihu prepracoval. Takto upravenú, v nových spoločenských podmienkach, s novými technickými možnosťami, vydala ju po jazykovej úprave Dobrá kniha v roku 1993 pod názvom Evanjelium, človek, vesmír (Trnava, Dobrá kniha, 1993, 184 strán, ISBN 80-7141-009-8). Ešte pred korektúrou a vydaním knihy vo vydavateľstve zviazali prvých 10 exemplárov napísaných a vytlačených na počítači, ktoré autor rozdal blízkemu okruhu čitateľov. Bol o ne skutočne veľký záujem. Tri slová, ktoré tvoria názov knihy, naznačujú tri oblasti reality, na ktoré P. Jozef Porubčan upriamoval svoj zrak i intelekt, ba celú svoju osobnosť po celý život. Do hlbín tajomstva vesmíru, človeka i zjavenia sa snažil preniknúť, aby hľadal zmysel existencie, pôvod i zavŕšenie sveta i ľudstva, to zjednocujúce spojivo všetkých týchto troch oblastí nami poznávanej skutočnosti.
Celé desaťročia som tvrdošijne študoval, meditoval, na všetkých rovinách poznania som sa snažil porozumieť tomuto Posolstvu. Tisíckrát som večerami, po ťažkých šichtách v uhoľnej bani, na stavbe, v kameňolome, i po celodennej drine na poli, obracal jeho listy a každým dňom rástlo a stále rastie moje presvedčenie, že práve tu je riešenie. Práve tu podáva človeku ruku ten tajomný Ktosi, múdry a milujúci, aby ho viedol ďalej jeho nocami i dňami – bezpečne a neomylne – až k nádhernému dovŕšeniu jeho bytia.
♦ Tzv. „čierna kniha"
Súčasne so spomenutou knihou, niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov, P. Jozef Porubčan usporiadal do knižnej podoby meditácie na trojdňové a päťdňové exercície pre laikov, spolu s potrebnými modlitbami a všetkými návodmi na vykonanie exercícií. Aj táto kniha bola rozširovaná mnohonásobným prepisovaním na stroji pod nepísaným názvom Čierna kniha. Názov bol odvodený od farby obálky prvých zviazaných exemplárov. Používali ju mnohí účastníci duchovných cvičení, konaných individuálne alebo v malých skupinách v bytoch a chatách, lebo P. Porubčan nemohol byť osobne prítomný pri všetkých. Tlačou kniha nikdy nevyšla.
V období pastoračného pôsobenia P. Jozefa Porubčana do r. 1990, vzniklo najviac pôvodných materiálov pre samizdatové knihy, ktoré boli neskôr, po r. 1990 vydané aj tlačou.
♦ Svedectvo pravde
Súborné dielo SVEDECTVO PRAVDE I.–X. sám autor pôvodne nenapísal, ale nahovoril priamo v kostole. Bola to séria príhovorov pri večerných sv. omšiach v Považskej Bystrici a potom v Udiči. Jeho priatelia, ktorých homílie P. Porubčana veľmi zaujali, ich postupne nahrávali na magnetofónové pásky (boli to stovky kaziet), nahrávky kázní prepisovali, najskôr perom, potom na písacom stroji. Do tejto práce sa obetavo a trpezlivo vložili Mária Vlnová, Anna Demáčková, Eva Gardoňová, neskôr Ján Majerčák a ďalší. Originál prepísaného textu P. Jozef Porubčan prečítal, štylisticky upravil, ak bolo treba, napísal k nemu úvodné slovo – a tak začala spontánne vznikať séria samizdatových vydaní kníh pod autorovým dohľadom s názvom Svedectvo pravde I.–X. Každý diel znovu prečítal a až potom sa dostávali knihy s lepšie či horšie čitateľnými stranami do rúk záujemcov. Tak to išlo od začiatku jeho verejnej pastorácie v Považskej Bystrici až do roku 1989. Nikto nespočíta, koľkokrát toto dielo bolo znovu prepisované. Po roku 1989 sa mohlo uskutočniť to, o čom P. Jozef Porubčan celé roky sníval, vydať tieto knihy tlačou. Aby čitateľov neunavoval príliš dlhým čítaním, rozhodol sa pôvodný text skrátiť, pričom zachoval hlavnú myšlienku.
SVEDECTVO PRAVDE I. – CELOU DĹŽKOU ČASU, IDE TU O SLOVO ŽIVOTA (Trnava, Dobrá kniha, 1999, 197 strán, ISBN 80-7141-237-6). V časti O slove života sú úvahy nad Prvým listom sv. Jána. P. Porubčan zaradil na začiatok tohto súboru 1. Jánov list preto, lebo v texte listu nachádza silne vyjadrenú myšlienku nového života, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus, ku ktorému smerujú aj dejiny vyvoleného izraelského národa. Pochopenie tejto novosti, ako ju vyjadril aj sv. Ján, nám pomôže vidieť celé Zjavenie v novom svetle. V druhej časti Celou dĺžkou času sú úvahy nad prahistóriou ľudského rodu, starozákonnými dejinami izraelského národa, až po narodenie Ježiša Krista.
SVEDECTVO PRAVDE II. – POSOLSTVO I. (Trnava, Dobrá kniha, 1998, 118 strán, ISBN 80-7141-196-5). Táto kniha obsahuje meditatívne úvahy, meditácie nad Ježišovou mladosťou a prvým rokom jeho verejného účinkovania.
SVEDECTVO PRAVDE III. – POSOLSTVO II. (Trnava, Dobrá kniha, 1998, 110 strán, ISBN 80-7141-204-X). Tento diel obsahuje meditácie nad druhým rokom Ježišovho verejného účinkovania.
Svedectvo pravde II. a III. ešte mohol P. Porubčan čítať. Ostatné vyšli tlačou až po jeho smrti.
SVEDECTVO PRAVDE IV. – POSOLSTVO III. (Trnava, Dobrá kniha, 1999, 187 strán, ISBN 80-7141-252-X), sú meditácie nad tretím rokom Kristovho vyučovania.
SVEDECTVO PRAVDE V. – POSOLSTVO IV. (Trnava, Dobrá kniha, 1999, 124 strán, ISBN 80-7141-253-8). Táto kniha obsahuje meditácie nad posledným mesiacom Ježišovho verejného pôsobenia.
SVEDECTVO PRAVDE VI. – AKO JEDEN Z NÁS (Trnava, Dobrá kniha, 2000, 183 strán, ISBN 80-7141-289-9). Táto časť súboru obsahuje meditácie nad umučením a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, až po zoslanie Ducha Svätého.
SVEDECTVO PRAVDE VII. – SKUTKY APOŠTOLOV (Trnava, Dobrá kniha, 2000, 159 strán, ISBN 80-7141-290-2). Tento diel ponúka meditácie nad životom apoštolov a prvých kresťanov.
O prvé vydanie Svedectva pravde (I., IV., V., VI., VII.) tlačou sa postarali nitrianski bohoslovci, osobitne Jozef Hlinka po r. 1992. Bolo to niečo medzi samizdatom a riadnym knižným vydaním, ale vďaka nim sa dielo dostalo do rúk širokej čitateľskej verejnosti, asi 2000 výtlačkov z každej časti. O vydanie častí II. a III. sa menej úspešne, ale predsa, pokúsil správca farnosti v Bytči, Dominik Brňák. Čitatelia radi prijali aj takéto vydanie a aj tento náklad rýchlo rozobrali.
Okrem toho Svedectvo pravde I. vydalo v r. 1993 české nakladateľstvo Zvon v náklade 5000 výtlačkov. O preklad sa postarali priatelia P. Porubčana, manželia Vladimír a Markéta Korontályovci, žijúci v Prahe.
SVEDECTVO PRAVDE VIII. – POSOLSTVO, AKO O ŇOM PÍSAL PAVOL I. (Trnava, SSV, 1996, 172 strán, ISBN 80-7162-132-3) obsahuje meditácie nad listami sv. Pavla: Prvý a Druhý list Solúnčanom, Prvý list Korinťanom.
SVEDECTVO PRAVDE IX. – POSOLSTVO, AKO O ŇOM PÍSAL PAVOL II. (Trnava, SSV, 1996, 151 strán, ISBN 80-7162-161-7). Sú to meditácie nad listami sv. Pavla: Druhý list Korinťanom, List Rimanom, List Galaťanom.
SVEDECTVO PRAVDE X. – POSOLSTVO, AKO O ŇOM PÍSAL PAVOL III. (Trnava, SSV, 1998, 191 strán, ISBN 80-7162-175-7). Sú to meditácie nad listami sv. Pavla Efezanom, Kolosanom, Filemónovi, Filipanom, 1. a 2. Timotejovi, Títovi a nad Listom Hebrejom.
Na vydaní týchto posledných troch častí mal osobný záujem vtedajší riaditeľ Spolku sv. Vojtecha v Trnave Štefan Hanakovič, ktorého veľmi oslovili duchovné cvičenia P. Porubčana. Dal urobiť jazykovú korektúru a zaradil knihy do edičného plánu SSV. Na jeho požiadavku P. Porubčan doplnil oproti pôvodnému dielu do poslednej časti rozjímania nad listom Hebrejom. Diely vyšli postupne, v náklade 2000 výtlačkov. Prvých 10 výtlačkov Svedectva pravde VIII. osobne odovzdal autorovi riaditeľ SSV pri príležitosti udelenia čestného doktorátu P. Porubčanovi na Trnavskej univerzite v máji 1996.
♦ Myšlienky na každý deň
Z pôvodných samizdatových vydaní Svedectva pravde vznikla pre priateľov P. Porubčana praktická pomôcka na každodennú meditáciu. Z pôvodných textov autor vybral časť a pripravil jednu meditáciu na každý deň v roku podľa liturgického obdobia. Prepisovaním na písacom stroji sa materiál rozširoval pod názvom KALENDÁR.
Hneď po revolúcii, r. 1990 sa jeden z priateľov P. Porubčana, MUDr. Július Grznár, postaral o prvé verejné vydanie tejto knihy pod názvom MYŠLIENKY NA KAŽDÝ DEŇ. Bolo to niečo medzi samizdatom a riadnym knižným vydaním. Kniha vyšla vo vydateľstve Dobrá kniha, ale bola vytlačená v Tlačiarni Považských strojární v Považskej Bystrici, v náklade 3000 kusov, hoci v knihe je uvedené 10000. Kniha neprešla jazykovou úpravou.
Nedostatky napravili vo vydavateľstve Dobrá kniha v r. 1991, keď pod rovnakým názvom vydali 10000 výtlačkov knihy, ale v novej podobe. Knihu vytlačili v tlačiarni Polygrafických závodov v Trnave. Všetky podoby tejto knihy mali jeden praktický nedostatok: denné meditácie zväčša nezodpovedali liturgickým čítaniam pri bohoslužbách. P. Porubčan sa rozhodol celú knihu prepracovať. Z už hotových materiálov vybral tie, ktoré zodpovedali liturgickým čítaniam. Meditácie na chýbajúce dni dopísal nanovo, hlavne nedeľné cykly A, B, C.
Súčasne pracovali českí priatelia na jej preklade do češtiny. Vyšla vo vydavateľstve Scriptum pod názvom KAŽDÝ DEN S BOHEM v r. 1992 v náklade 5000 výtlačkov.
P. Porubčan dodatočne napísal úvod k slovenskému vydaniu, v ktorom deklaroval, čo ho viedlo k písaniu:
Ak po niečom naozaj túžime, ak nám naozaj záleží, aby mal náš život nejaký zmysel, tak nás určite budú zaujímať slová: milovať a byť milovaný. A ak budeme hľadať, kde dosahuje láska človeka vrchol, tak sa nevyhneme tomu, aby sa náš pohľad nezafixoval na lásku matky. Všetky fantastické predstavy o láske človeka na tejto planéte sa vždy uberajú k láske materinskej. A naraz sa dozvedáme, že každý, kto počúva Božie slovo a zachováva ho, miluje srdcom matky, brata, sestry. Mne sa z toho zakrútila hlava. To je predsa šanca siahať až k vrcholkom lásky. Čo iného som mohol, ako započúvať sa do Božieho slova a hľadať v ňom to záhadné tajomstvo, ktoré je prinajmenšom rovnakým spojivom medzi nami, ako spája pokrvný zväzok matku s dieťaťom? Veď to je vrchol lásky. A na to sme povolaní. Aký div potom, že som sa dal v tomto Božom slove hľadať a identifikovať medzi nami toto spojivo našej vzájomnej lásky? A naozaj som ho tam objavil. Poďte sa i vy pozrieť, či to tiež nebudete vidieť tak ako ja. Ak áno, tak máme obrovskú šancu na princípe tohoto Božieho slova zmeniť seba a zmeniť svet. Poďte sa aj vy pozrieť, či to nebudete vidieť tak ako ja.
V slovenčine kniha v tejto podobe žiaľ nikdy nevyšla.
♦ Apokalypsa
Súvislým pokračovaním súboru kázní nad evanjeliami a listami apoštolov, z ktorých vzniklo Svedectvo pravde, bol súbor kázní na texty Zjavenia sv. apoštola Jána. P. Porubčan na nich začal pracovať po intenzívnom naliehaní priateľa-kňaza Jozefa Jurgu, správcu farnosti v Hornej Marikovej, ktorý spolu s inými pociťoval nedostatok literatúry tohto druhu. Výsledkom spoločného úsilia je kniha APOKALYPSA. Po samizdatovom prepisovaní v posledných rokoch minulého režimu práca vyšla knižne ako 2. publikácia vydavateľstva Dobrá kniha v Trnave, pripravená do tlače v Polygrafických závodoch v Trnave, v náklade 10000 výtlačkov. Bola to prvá kniha P. Porubčana, ktorá bola riadne vydaná tlačou. Na začiatku autor uvádza úmysel napísania knihy:
O čo mi tu najviac ide, to je hľadanie jednotnej osi, okolo ktorej sa proroctvo rozvíja, pokus uviesť na spoločného menovateľa reč hrozných dejov tejto knihy s ideou odvekého rozhodnutia Stvoriteľa – všetko zjednotiť v Láske.
♦ Tajomný muž z iného sveta
V dobe, keď P. Porubčan pôsobil v pastorácii, má svoj pôvod aj kniha TAJOMNÝ MUŽ Z INÉHO SVETA. Vznikala postupne, ako materiál na hodiny náboženstva v škole, keďže v tom čase bol nedostatok literatúry, z ktorej bolo možné vyučovať. Napokon z jednotlivých častí autor urobil pútavý príbeh o dejinách vyvoleného izraelského národa, ktorého dejiny smerovali k prisľúbenému Mesiášovi, a o živote a učení Ježiša Krista – tajomného muža z iného sveta.
No dnes to začína akosi slávnostne. Dobre, že sme prišli. Možno sa všeličo dozvieme. Veď už buďte ticho. Hovorí niečo o šťastí. Šťastní sú… Ježišov hlas sa lahodne a zreteľne rozliehal pobrežím. … Šťastní sú chudobní, užalostení, tichí, hladní, milosrdní, čistí, pokojamilovní, prenasledovaní… Vaše šťastie nie je ani v bohatstve, ani v hlučnej veselosti, ani v sýtosti, ani v pôžitkoch, ani v bezpečí a istote tohto sveta. Vaše šťastie je v láske, ktorá je schopná dávať, trpieť, túžiť i odpúšťať. V čistej láske, ktorá šíri pokoj… Lebo táto láska raz ovládne všetko, premôže každú zlobu… a nasýti vás nekonečným šťastím.
Pre veľký záujem sa kniha šírila podobne ako ostatné – prepisovaním na stroji. V zmenených podmienkach hneď na začiatku r. 1990 sa podarilo na fare v Udiči rozmnožiť asi 50 kusov knihy na kopírovacom stroji. Výtlačky sa dostali aj do Exercičného domu v Piešťanoch. V tom čase sa o knihu zaujímal P. Jozef Oprala, ktorý pôsobil v Nitre a mal väčšie vydavateľské možnosti a vytlačil 1000 kusov. Aj toto vydanie bolo úspešné. Dielo bolo zavŕšené, keď vydavateľstvo Dobrá kniha ju dalo vytlačiť polygrafických závodoch nákladom 10000 kusov. Ilustrácie poskytol akademický maliar Ladislav Záborský.
Všetky tri uvedené tituly patrili medzi prvé vydané knihy vo vydavateľstve Dobrá kniha na Slovensku.
♦ Povedal nám to Boh, povedala nám to jeho Cirkev
♦ Verím
Z podobných dôvodov ako kniha Tajomný muž z iného sveta, teda ako prípravy na vyučovanie náboženstva, vznikli ešte ďalšie samizdatové knihy, ktoré však nikdy neboli vydané tlačou. Sú to: POVEDAL NÁM TO BOH, POVEDALA NÁM TO JEHO CIRKEV – výklad Desatora na hodinách náboženstva a VERÍM – výklad vyznania viery, ako pomôcka na vyučovanie náboženstva.
♦ Krížové cesty
Počas pastoračného pôsobenia vznikal postupne súbor piatich krížových ciest, ktoré používali nielen v Udiči pri pobožnostiach krížovej cesty v pôstnom období. Prepisovali sa tiež mnohokrát na písacom stroji, len aby čím viacerí ľudia mohli meditovať nad hlbokými myšlienkami P. Porubčana o utrpení Ježiša Krista i súčasného človeka. Pôvodne boli prepisované samostatne, neskôr sa stali súčasťou MODLITEBNÍKA, do ktorého P. Porubčan zhrnul oficiálne používané modlitby pri rôznych opakovaných pobožnostiach v kostole. Pridal k nim niektoré svoje vlastné modlitby, meditácie krížovej cesty a veľkonočné meditácie pri prázdnom Ježišovom hrobe. Tak poskytol záujemcom, okolitým kňazom praktickú pomôcku pre pastoráciu v kostole. Modlitebník sa používal ešte aj v Piešťanoch a niekoľko exemplárov vytlačených na počítači sa dostalo aj medzi ostatných pátrov SJ.
Finálnu podobu brožúrke samotných krížových ciest dali zase najskôr nitrianski bohoslovci – v praktickej slovníkovej forme vydali asi 1000 exemplárov, o ktoré bol veľký záujem. V roku 1995 súbor vydala Dobrá kniha pod názvom S JEŽIŠOM KRISTOM KRÍŽOVOU CESTOU I CESTOU SLÁVY (Trnava, Dobrá kniha, 1995, 95 strán, ISBN 80-7141-064-2). Obsahuje päť krížových ciest a veľkonočnú pobožnosť. Bolo by iste viac ako vhodné ponúknuť súčasnému človeku, skúšanému toľkými formami utrpenia, pohľad nádeje, ktorú nám dáva Ježiš Kristus svojím postojom ku krížu, smrti a zmŕtvychvstaniu. Meditatívne úvahy P. Porubčana nad zastaveniami krížovej cesty a nad udalosťami, ktoré zažili učeníci po Ježišovom zmŕtvychvstaní sú jedinečnou ponukou. Autor sa tu v úprimnom duchu meditatívne zahĺbil nad zmyslom utrpenia Krista i súčasného človeka.
Tento posledný deň Ježišovho života sa stal kalným stokom utrpenia celého ľudského rodu. ... Tam, kde nezostalo nič z krásy a podoby človeka, tam v nahej a krvavej hrudi zostala čistá, neporušená láska. A to stačí, aby bol zachránený človek i jeho svet. ... Odteraz však bude mať každá bolesť i smrť, každé pochované telo svoje perspektívy nielen v Novom nebi, ale i v Novej zemi.
♦ Z mojej služby
♦ Z kostolnej nástenky
Podobne ako predchádzajúca kniha vznikla ešte jedna práca. Pôvodne to boli materiály, ktoré autor priebežne pripravoval na kostolnú nástenku v Udiči podľa liturgických období a na sviatky. Obsahuje aj básne napísané pri rôznych príležitostiach. V nej sa P. Porubčan ukazuje ako človek s veľkým talentom básnika.
Zbierka obsahuje aj piesne pre deti, ďalej pôstne, veľkonočné, pohrebné a príležitostné. Vznikli z potreby, ktorú pociťoval P. Porubčan z nedostatku takých piesní, ktoré by hovorili jazykom súčasného človeka. V tejto snahe dáva piesňam texty s novým duchovným obsahom, na známe melódie z Jednotného katolíckeho spevníka alebo iné známe piesne, používané v kostoloch nielen v Udiči. Priatelia P. Porubčana na fare v Udiči usporiadali koncom roku 1989 všetky tieto príspevky a nazvali to Z MOJEJ SLUŽBY. Knižočka sa rozširovala ešte stále písaním na stroji a pomocou kopírky. Postupne sa rozdelila na dve časti. Hudobnú časť si podľa potreby v rôznych podobách rozmnožovali v niektorých kostoloch.
V tlačenej knižnej podobe jej časť uzrela svetlo sveta až v roku 1999, po smrti autora, vo vydavateľstve Dobrá kniha pod názvom Z KOSTOLNEJ NÁSTENKY (Trnava, Dobrá kniha, 1999, 76 strán, ISBN 80-7141-229-5).
Zostavovatelia Eva Gardoňová a P. Jozef Šuppa SJ sa vyjadrili: „Myslíme si, že tieto myšlienky môžu byť veľkou pomocou pri príprave kostolnej nástenky. … Tieto myšlienky si možno brať do rúk v našich rodinách, v spoločenstvách, či celkom osobne každý sám. Možno tak na sebe samých skúsiť, ako nás pozývajú objavovať v evanjeliu život, ktorý má meno Ježiš Kristus, život, ktorý má meno láska."
Vo svojich básňach P. Porubčan dosvedčuje, aký je citlivý, túžiaci po pravde, hľadajúci krásu a hodnotu všetkého, čo jestvuje. To všetko nachádza v láske, o čom svedčí síce krátka báseň, ale osobitne výrečná:
Múdrosť v láske
Kto dáva múdrosť žitia?
A kto múdrosti krásu?
Chceli sme vedieť čím viac
a Boh nám zjavil lásku.
Hľadajte v láske múdrosť
v láske sú všetky taje:
- čo spraví žitiu radosť,
- čo bolí, teší,
- čo je.
♦ Duchovné cvičenia
Ako jezuita, exercitátor, bol P. Porubčan inšpirovaný duchovnými cvičeniami sv. Ignáca, evanjeliom, listami sv. apoštola Pavla a svojimi životnými skúsenosťami i tým, čo prežili iní. P. Porubčan napísal niekoľko kníh duchovných cvičení ako súbory meditácií. Pre laikov to bola už spomínaná „čierna kniha". Napísal aj knihy duchovných cvičení pre rehoľné sestry, kňazov, keď dával exercície viackrát v Charitnom dome v Dolnom Smokovci a na mnohých iných miestach. Najobsiahlejšie dielo je súbor meditácií na 30-dňové duchovné cvičenia pre novicov Spoločnosti Ježišovej. Tieto knihy boli rozmnožované tiež veľakrát na písacom stroji pre účastníkov exercícií a medzi kňazmi, ktorí mali o ne osobitný záujem. Neboli vydané knižne.
♦ Meditácie a prednášky na kňazské rekolekcie
Medzi práce napísané vlastnou rukou do r. 1989 ešte patrí súbor meditácií, ktoré mal P. Porubčan na mesačných rekolekciách najskôr pre kňazov dekanátu v Považskej Bystrici. Tento súbor obsahuje viac ako 50 meditácií a prednášok, kratších i dlhších, naplnených myšlienkovým a duchovným bohatstvom. Žiaľ, zostali nepublikované. Rozširovali sa tak ako iné jeho diela, prepisovaním na stroji. Viaceré z nich posielal na Biskupský úrad v Nitre, kde ich rozmnožovali pre dekanáty diecézy. Keď sa k nim pridajú aj ďalšie meditácie, ktoré P. Jozef Porubčan písal v Piešťanoch, a ktoré dával tiež na kňazských rekolekciách, je to úctyhodné dielo. Všetky texty sa nezachovali. V archíve Domu SJ v Piešťanoch je celkom 123 prednášok a meditácií.
♦ Amici in Domino
Poslednou knihou z tohto obdobia bola kniha AMICI IN DOMINO – PRIATELIA V PÁNOVI, v ktorej sa P. Porubčan zamýšľa nad niektorými časťami zo Stanov Spoločnosti Ježišovej, osobitne významnými pre duchovný život tak osobný ako i komunitný u tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša Krista podľa vzoru sv. Ignáca. Aj v tomto pohľade P. Porubčana na život jezuitov sa láska javí ako hlavná sila, ktorá spája každého jezuitu s Kristom, v ktorom sa všetko zjednocuje.
Na začiatku bola Najvyššia múdrosť Boha a vnútorný zákon lásky, ktorý vpisuje do sŕdc Duch Svätý. Konštitúcie mali pomáhať ten zákon realizovať. ... Zmysel tohto priateľstva je podľa nich identický so zmyslom všetkého, čo je stvorené: zjednotenie všetkého v Kristovi, na chválu a slávu jeho milosti. Ibaže sa ešte k tomu dodávajú dve slová: všetko a viac. Láska, ktorou sa v Kristovi všetko zjednocuje, má tu konkrétnu tvár jedného zvláštneho priateľstva. Navonok má byť síce všetko obyčajné, ale vo vnútri sa majú formovať celkom noví ľudia.
Láska dáva podľa P. Porubčana zmysel, ba priam krásu rehoľnej chudobe, čistote i poslušnosti a všetkému, čo jezuita prežíva.
Tak sa všetko stáva iným, ak sa to deje v duchu skutočnej lásky.
Kniha bola dokončená cez posledné vianočné obdobie pastorácie P. Jozefa Porubčana v Udiči. Nebola určená pre širokú verejnosť. Pre potreby Spoločnosti Ježišovej ju rozmnožili vo vydavateľstve Dobrá kniha v roku 1994.
II. PO ROKU 1990
♦ Rozprávanie o exercíciách
Po príchode do Exercičného domu v Piešťanoch vo februári 1990 P. Jozef Porubčan nemal veľa času na písanie kníh. Všetku svoju energiu venoval exercíciám. Maximálne vypätie po dvoch rokoch vyústilo do druhého infarktu. Paradoxne, táto skutočnosť bola impulzom pre vznik niečoho nového.
Hodina pravdy. Infarkt. Nie veľký, a už vôbec nie smrteľný. Ale dostatočný na to, aby človeka vyčlenil z pracovného ruchu a nechal ho v pokoji a tichu kontemplovať život. Dostatočný i na to, aby tlakom v srdcovej oblasti a pristavovaním dychu skrátil až celkom na dohľad i tak ustavične sa skracujúcu cestu k záhadnej opone, čo sa raz pred jeho zrakom odhrnie a dá mu uzrieť život v celej jeho pravdivosti a čistote. Je to niečo ako anticipovaná hodina pravdy. Každý sebaklam, ktorým sa človek pokúšal podviesť sám seba, sa tu stáva smiešne trápnym. Ak si človek namýšľal, že sa mu podarilo seba samého presvedčiť o pravdivosti a správnosti všetkého, čo sa mu práve hodí, a že to, čo je skutočne pravdivé, sa mu podarí v sebe utajiť – teraz naraz vidí, aká je to hlúposť. Anticipovaná hodina pravdy. Nekompromisnej, nepodplatiteľnej, nesfalšovanej pravdy.
Možno práve pod vplyvom týchto myšlienok, ktoré vložil do meditácie na kňazské rekolekcie v novembri 1991, sa rozhodol vydať svedectvo o svojom doterajšom živote. Už na nemocničnej posteli JIS-ky začal s nahrávkami spomienok na vlastný život, pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľoval. Jeho priatelia následne prepisovali magnetofónové nahrávky. On ich neskôr zredigoval, podobne ako všetky predchádzajúce práce. Tak vznikla jeho kniha ROZPRÁVANIE O EXERCÍCIÁCH (Bratislava, Lúč, 1994, 84 strán, ISBN 80-7114-139-9).
♦ Hľadať znamená modliť sa
Ešte počas zotavovania sa z choroby P. Porubčan dával 30-dňové exercície novicom SJ a po nich sa vrátil do práce v Exercičnom dome v Piešťanoch. Popri sústavnom vedení exercícií veľa čítal, z niektorých prečítaných materiálov si pripravoval meditačné prednášky pre jednotlivé turnusy. Pod vplyvom myšlienok jezuitu A. de Mella vznikol súbor exercičných meditácií, ktoré v r. 1995 vydala Dobrá kniha pod názvom HĽADAŤ ZNAMENÁ MODLIŤ SA (Trnava, Dobrá kniha, 1995, 123 strán, ISBN 80-7141-065-9). Dosť rýchlo bola vypredaná. Autor sa v nej zamýšľa nad realitou života súčasného človeka a hľadá ani nie tak presné odpovede, ako skôr orientáciu k Bohu, ktorý nám môže dať odpovede na najdôležitejšie otázky o hodnote, zmysle života, a o tom, ako máme žiť.
Naša civilizácia, svet, v ktorom žijeme, je už totiž skutočne postihnutý rakovinou egoizmu. ... A preto sa bude treba unáhlene orientovať a náhlivo konať. O túto urgentnú orientáciu sa pokúsime v ďalšom hľadaní.
V marci 1996 bola ukončená činnosť pôvodného Exercičného domu v Piešťanoch a začali prípravy na stavbu nového domu. Komunita sa presťahovala do náhradných priestorov a v tom čase mal P. Jozef Porubčan viac času na písanie. Venoval sa súčasne viacerým prácam. Často odchádzal dávať exercície do iných rehoľných domov. Po návrate si pripravoval meditácie na ďalšie exercície, alebo redigoval už prepísané nahrávky meditačných prednášok z minulosti. Tak vznikol súbor 30-dňových exercícií a tiež niekoľko súborov 6-dňových exercícií. V skutočnosti ich všetky prepísal vlastnou rukou.
♦ Človek ako chlieb
V rámci oddychu v tom istom období pracoval na knihe spomienok na P. Mikuša pod názvom ČLOVEK AKO CHLIEB (Trnava, Dobrá kniha, 1997, 157 strán, ISBN 80-7141-150-7). Osobnosť svojho magistra z noviciátu vystihujú slová:
Nebol nijakým patentovaným askétom, nebol super-teológom, ani mystikom. Všetky podobné ukazovatele naznačovali skôr zdravý priemer. Celkom určite však bol výnimočne dobrým človekom.
Okrem vlastných skúseností v knihe uverejnil aj živé spomienky niektorých iných jezuitov.
♦ Starnúť a mať z toho radosť
Pokračovaním tradície súboru kázní a ich nasledovného prepisovania bol seriál príhovorov na sv. omšiach v Piešťanoch o starobe. Inšpiráciou možno boli niektoré iné knihy tohto druhu, s názormi ktorých sa P. Porubčan celkom nestotožnil a chcel vyjadriť svoj vlastný pohľad. Vznikla tak knižočka s názvom STARNÚŤ A MAŤ Z TOHO RADOSŤ (Trnava, Dobrá kniha, 1997, 37 strán, ISBN 80-7141-164-7). Ani táto kniha nestála dlho na pultoch predajní.
♦ Jozef Porubčan SJ odpovedá
Po celú dobu pôsobenia v Exercičnom dome v Piešťanoch P. Porubčana zamestnávali redaktori, ktorí žiadali príspevky do rôznych novín či časopisov. Pravidelne prispieval do okresných novín Obzor, vydávaných v Považskej Bystrici. Spočiatku príspevky písal, neskôr na pokračovanie uverejňovali prvé diely Svedectva pravde. Pravidelne mesačne písal do časopisu Rodinné spoločenstvo. Posledný príspevok bol uverejnený hneď po jeho smrti.
Posledné roky udržiaval pravidelné kontakty s čitateľmi časopisu Hlas-Zrno. Nikdy neodpovedal na vymyslené anonymné otázky, ale osobne písomne odpovedal na všetky otázky konkrétnych čitateľov. Zo súboru otázok a odpovedí vznikla kniha JOZEF PORUBČAN SJ ODPOVEDÁ (zost. Slavomír Kontúr, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 1998, 210 strán, ISBN 80-7165-158-3). Vydania knihy sa P. Porubčan nedožil. Jeho posolstvo však zostáva s nami. Na otázku, čo je jadrom kresťanstva odpovedá:
Ak moderný človek nemá zostať nábožensky podvyživený, musí sa predovšetkým prepracovávať k jadru kresťanského posolstva: aby sme zmenili svoje myslenie od egoizmu k láske a žili do všetkých dôsledkov pre spoločné dobro všetkých.
♦ Európan na križovatke dejín a života
Krátko predtým z osobnej iniciatívy vtedajšieho redaktora Farských listov v Piešťanoch vznikla kniha otázok a odpovedí EURÓPAN NA KRIŽOVATKE DEJÍN A ŽIVOTA (Zvolen, Združenie Jas, 1998, 64 strán, ISBN 80-88795-46-X), ešte počas autorovho života. Obsahuje 44 otázok Andreja Štiavnického P. Porubčanovi. Odpovede sú osobnými vyznaniami a mimoriadne výstižné. Na otázku: „Aký je váš názor na genetické experimenty modernej vedy?" okrem iného odpovedá:
Sám osobne som za pokrok v každej oblasti, ... ale len vtedy, ak ho človek realizuje nezištne a s láskou.
♦ Desatoro
♦ Páter Porubčan – človek, ktorý nás mal rád
Po smrti P. Jozefa Porubčana vydala Dobrá kniha ešte dva tituly, ktoré sa P. Porubčana priamo dotýkali:
DESATORO (Trnava, Dobrá kniha, 2000, 204 strán, ISBN 80-7141-308-9). Je to kniha meditácií o Božích a cirkevných prikázaniach. P. Porubčan ju priamo nenapísal. Úvahy predniesol ako súbor kázní na tému Božie a cirkevné prikázania pri sv. omšiach v Piešťanoch. V jednej z nich vyslovuje prosbu:
Daj, Bože, aby sme porozumeli, aby sme mali odvahu hľadať život v plnosti a pravdivosti a aby sme ten jeden život, ktorý máme, zapojili do veľkého procesu Stvoriteľovho programu: zjednotiť všetko vo veľkej, nekonečnej láske.
Priatelia P. Porubčana sa postarali o prepis kázní a o ich knižné vydanie. P. Jozef Porubčan o prepisovaní vedel, ale už nemal možnosť texty upraviť. Texty pripravil na vydanie P. Jozef Šuppa, jeho dôverný priateľ. Napísal vysvetlenie o ich vzniku, ale nedopatrením sa toto vysvetlenie do knihy nedostalo.
Knižočka PÁTER PORUBČAN, ČLOVEK, KTORÝ NÁS MAL RÁD (zost. Šuppa, J. – Gardoňová E., Trnava, Dobrá kniha, 1998, 97 strán, ISBN 80–7141–216- 3), už nie je dielom P. Porubčana, aj keď to nie je celkom pravda. Prvú časť Najstaršie spomienky na Jamu vlastne P. Porubčan napísal ešte koncom osemdesiatych rokov pre blízky okruh priateľov pod názvom Hore na Jame. Neskôr uvažoval, že by text mohol byť súčasťou knižočky Rozprávanie o exercíciách. Príhovory na pohrebe P. Porubčana a ostatné texty, ktoré sú v knižočke, boli prepísané z magnetofónovej nahrávky a z listov. Prednášku pri príležitosti udelenia čestného doktorátu na Trnavskej univerzite si P. Jozef Porubčan napísal vlastnou rukou.
© P. Ján Revák SJ