SÁM BOH BUDE SLNKOM

 

1.

Čas plynie, letia hodiny

do večnej diaľavy.

Kam mi môj život jediný

prúd času odplaví?

 

R/.

Nesvitne mi už ráno, deň,

mení sa obloha,

prekrásnym slnkom je už len

láska môjho Boha,

láska môjho Boha.

 

2.

Koľko rán, koľko sklamania

nadelil mi ten čas.

Až vo chvíli umierania

poznávam pravdu zas.  –  R/.

 

3.

V tom slnku lásky Nová zem,

Nové nebo žiari.

Bolesti ani smrti niet,

niet slzy na tvári.  –  R/.

 

4.

Odpusť mi, Láska, odpusť mi,

že som sa ti rúhal,

kým som sa ľúbiť naučil,

kým som nemiloval!  –  R/.

 

(Nápev: Keď život dušu sužuje)